O tom, koľko roboty majú tety na stanici v Trebišove.

Autor: Lucia Zubková | 12.9.2015 o 19:13 | Karma článku: 3,21 | Prečítané:  491x

Dlhšie som uvažovala nad tým, či sa o tom vôbec hodí napísať, ale tak skúšam to, ak to bude mať veľmi zlú odozvu tak sa ospravedlňujem. 

Ako študentka mám právo využívať bezplatné vlaky po celej Slovenskej republike. Snáď ma ľudia neukameňujú za to, ak napíšem, že to využívam veľmi intenzívne. Do Košíc som takto cestovala tento školský rok nespočetne veľakrát, predsa len v našom malom meste sa až toľko toho nedá robiť. Spoznala som tam dobré kamarátky, nehovoriac o tom, že môžem spoznávať ďalších a ďalších ľudí, kedy sa mi len zachce. Nie o tomto som chcela. 

Problém nadišiel vtedy, keď som si chcela niekedy v decembri minulého roka dať urobiť preukaz. Prišla som na stanicu, vystála si dvojhodinový rad pred okienkom, podala som milej pani potvrdenie o návšteve školy, občianku, a fotku. Fotka nebola 2x3 centimetre, tak ma poslala preč. Fajn, dobre, mohla mi požičať nožnice, ja by som si to obstrihala, ale moja chyba . Prišla som druhýkrát. Stalo sa to isté, vystála som si rad, dala si bacha na to, aký rozmer má fotka. Povedala, že to je zlá fotka, pretože fotka má byť z atelieru. Počkať, ja mám ísť teraz za fotografom, nech mi urobí 10 fotiek, aby som mohla použiť jednu jedinú na preukaz, a ostatnými si mám oblepiť izbu? Za 4 eurá (ako chudobný študent viem tie peniaze minúť aj inak). Tretí pokus, riskla som to s rovnakou fotkou, v papiernictve mi ju vytlačili na veľký A4-kový fotopapier za 50 centov, prišla som k okienku, iná dobrá teta mi ju spravila  bez slova. 

Nadišla situácia číslo 2, keď som išla na rovnakú železnicu so spolužiačkou, ktorej som poradila čo a ako, z vlastných skúseností. Dostala taktiež vynadanie, ako si dovolila doniesť takúto fotku. Ja som si zatiaľ kúpila lístok, kde mi pracovníčka na druhej stoličke napísala na papierik, že si máme preukaz urobiť v Košiciach, tam nám to spravia. Tak sa aj stalo. V Košiciach, kde je na stanici stonásobne viac ľudí, nepovedala ani jedinú kritickú poznámku na to, že študentka z Trebišova si prišla urobiť preukaz tam. 

Zimné obdobie je za nami, prešli letné prázdniny, a nám by sa zišli nové preukazy. Na počudovanie, stanica bola prázdna. Z neplatného preukazu som vystrihla svoju fotku, dala sa odlepiť, super, mám presný rozmer. Zrazu bola fotka v poriadku, akurát, že zozadu boli otlačené vzory starého cestovného lístku. Na tej strane, na ktorú ide lepidlo. Aha, dobre, ešte mi teta povedala, že si mám poriadne prečítať na potvrdení, že fotka má byť nepoužitá. Akokoľvek som pozerala, čítala, študovala, nič také tam napísané nebolo, len to, že fotka má byť nepoškodená, a to nebola. Na druhý deň som prišla znova, paradoxne s tou istou fotkou, bola tam iná pani, kartičku mám. 

Uvidíme, čo bude budúci rok. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Podnikajú na hranici prežitia. V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili dvaja Bratislavčania svojho tvorivého ducha i značnú časť finančných úspor.

KOMENTÁRE

Pravda a láska stoja na našej strane

Môj manžel a ja, na túto frázu si aj po vyše dvoch rokoch manželstva stále zvykám.

ŠPORT

Ramsay uzemnil aj Cháru. Nie som demokrat, tvrdí Kanaďan

Som fajn chlapík, keď hráči robia to, čo im poviem, hovorí nový tréner hokejovej reprezentácie.


Už ste čítali?