o prípravnom kurze na bratislavskú žurnalistiku

Autor: Lucia Zubková | 24.4.2016 o 16:27 | Karma článku: 1,00 | Prečítané:  217x

Blog píšem hlavne kvôli ľuďom, ktorí budú rovnako zúfalí ako ja týždeň dozadu,  nebudú vedieť čo a ako (a sú schopní 7 hodinovú cestu vo vlaku prestresovať, čo budú robiť ak sa niečo s prihláškou stalo).

Takže od začiatku: do 29. februára bola podaná prihláška, domov mi niekedy začiatkom apríla prišlo, že moja prihláška je preklopená  (mimo toho, skôr si to môžete odkontrolovať na AIS-e). Fajn, všetko je v poriadku. O týždeň neskôr mi prišla v obálke prihláška na prípravný kurz, na ktorý ma to až tak neťahalo, ale prečo si neurobiť výlet do Bratislavy, a aspoň uvidím, ako to na Univerzite Komenského vyzerá, keďže DOD som úspešne odignorovala. Na prihláške, ktorú máte odstrihnúť a poslať naspäť spolu s dokladom o zaplatení (teda ústrižkom zo šeku, alebo vytlačeným potvrdením z účtu) je uvedený program kurzu, začiatok, miesto a taktiež upozornenie, že žiadne ďalšie informácie alebo pozvánky vám už posielať univerzita NEBUDE (presne túto časť som nanešťastie prehliadla, tak som im o druhej popoludní volala a písala mail, či vôbec moja prihláška prišla, a teda či sa tam netrepem zbytočne).

Cesta vlakom bola dlhá a keď poviem dlhá, tak myslím tým to, že sa ťahala ako sopeľ. Nechápem prečo si nejaký človek myslí, že sa mám chuť rozprávať o druhej ráno, keď mám zatvorené oči a slúchadlá v ušiach. Naspäť si dokonca oproti prisadol dedko, ktorý celý čas pil víno na striedačku so žinčicou z nevábne vyzerajúcej plastovej fľaše (samozrejme, že ma nezabudol ponúknuť), a ako náhle videl, že mu nevenujem dostatok pozornosti, potriasol mi nohou so slovami "nezachrápavaj tu". Aha dobre, očividne je to neodpustiteľné ak zaspávam po dvoch prebdených nociach. 

O 6:11 som vystúpila na bratislavskej čarokrásnej stanici, a pustila sa dokonca aj správnym smerom. Netrvalo mi to ani dlho a o siedmej ráno som sa už napchávala buchtou pri Dunaji pár metrov od filozofickej fakulty. Sedela som dokonca aj pokojná, a tá buchta mi chutila ako ešte nikdy, pretože mi pípol mail z univerzity, že moja prihláška je na katedre. Pobrala som sa teda v rozumnom čase t.j. 7.50 (kurz začínal o 8.30)  dovnútra a milý ujo na vrátnici mi hovorí: "Slečna, ale tu sa vyučuje angličtina, žurnalistika je niekde inde", skvelé, onedlho to začína a ja nemám poňatia, kam ísť. Našťastie som sa vybrala podľa rady smerom, ktorým jazdia električky, a miesto som našla, a takisto som mala aj milú spolusediacu. Bolo nás tam približne 50, čo som celkom nečakala. 

Prvá prednáška bola Dejiny žurnalistiky, kde som kúsok zaspávala, keďže som sa nevedela prebrať. Hanbím sa za to, ale nešlo to, sústrediť sa poriadne. Našťastie ma zachránila druhá prednáška, kde prišla docentka, a hodina a pol zrazu ubehla ako nič, pretože mám rada ak niekto silným hlasom rozpráva o niečom, čo ho naozaj zaujíma, a pomedzi to pridáva skúsenosti z vlastného života. Nehovoriac o tom, že bola 10 rokov vo Švédsku. Rozprávala hlavne o tom, ako sa má novinár vyjadrovať, a prepájala to s vlastnými skúsenosťami. 

Ako najväčší strašiak je pre mňa súčasť prijímačiek - kamerová skúška. Po prednáške "Novinár pred kamerou", to zrazu beriem vcelku pokojne (alebo ako sa poznám začnem stresovať týždeň predtým) ale pri cvičeniach ma prekvapilo, že väčšinu vecí s prehľadom ovládam (ozaj, prečo sa niekto hlási na žurnalistiku ak nevie, ako sa volá "Kotlebova" strana celým názvom, alebo nevie vymenovať 5 slovenských denníkov). Neskôr, po prestávke na obed, prišla prednáška o gramatike a ako fakt, prečo sa niekto opýta prečo je SOKOLÍ ZRAK mäkké i? 

Ako sa hovorí, na dobré veci treba čakať, tak na poslednú prednášku o aktuálnych žurnalistických reáliach bolo treba čakať osem hodín /ktoré síce stáli zato, ale viete ako to je, postupne strácate trpezlivosť/. Prišiel človek z praxe, ktorý sa pýtal hlavne nás na NAŠE názory, na NAŠE skúsenosti, na NAŠE požiadavky. 

Čo sa týka odporúčania, myslím, že kurz za tú sumu = 35 € naozaj nebol "vyhodené peniaze" a keď už nič, aspoň som spoznala svoju konkurenciu a asi sa mi bude pokojnejšie zaspávať. 

univerzita komenského filozofická fakulta žurnalistika prípravný kurz 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?