O tom, ako si Lucia predstavuje lásku.

Autor: Lucia Zubková | 18.7.2015 o 22:08 | Karma článku: 2,82 | Prečítané:  516x

Upozornenie: Myšlienky 17-ročného dievčaťa môžu byť občas priveľmi optimistické, na to, aby boli reálne. 

V poslednej dobe na mňa vplýva nejaká dobrá sila, nejaké slnko, ktoré mi ukazuje, kam mám ísť, aby som nezablúdila. Respektíve aby som nevošla niekam do močiara. Trvá to takto už nejakých pár dní, lebo sa mi celkom darí.

Žijem v takej polorealite, keď je všetko o niečo prikrášlené.

Snívam veľa. O tom, ako raz budem mať malý byt, celý biely s veľkým balkónom, s drevenými parketami. Spálňa bude obrovská a budú v nej staré skrine natreté na bielo, a nadýchané periny, do ktorých keď ľahnem, budem sa cítiť ako v oblakoch. Závesy na oknách budú svetlo-modré, budem chodiť zo zásady iba vo veľkých tričkách a bosá. Otvorím veľké francúzske okno, ráno si uvarím kávu s mliekom a budem ju piť na terase, iba v nejakej košeli, s knihou v ruke, so strapatými vlasmi v drdole. Pokojné rána, keď sa mi bude chcieť zobúdzať aj pri východe slnka, s výhľadom na nejaké jazero. Keane mi bude spievať o tom, ako sa každý zmenil.
V podstate na tom nezáleží. Budem chodiť vo veľkých svetroch, nadkolienkach, čipkovaných šatách. Stále ma bude doma niekto čakať, kto ma prekvapí malou kyticou konvaliniek, kto mi bude jednoducho rozumieť, a nebude mu vadiť, že sa občas správam melancholicky. Nebude mu vadiť, že si pustím nahlas hudbu, a budem spievať, aj keď to vôbec nedokážem. A v obývačke budeme mať veľké biele piano. Bude moja inšpirácia, v jednoduchých veciach, aj v tých zložitejších. Bude ma vedieť rozosmiať, utešiť. Večer bude so mnou pozerať trafené filmy, aj menej trafené, strpí moju náladovosť aj nešikovnosť. 

Povie mi o všetkom čo robil. Lebo aj ja mu budem hovoriť všetko. Nebudem musieť rozmýšľať, či je formulácia viet správna, pretože on ma pochopí tak či tak. A cez víkendy budeme konať spontánne. Ak to finančná situácia dovolí, tak vezmeme batohy, kúpime najlacnejšie letenky a precestujeme spolu Amsterdam, Helsinki, Berlín a možno aj Mongolsko, Peru, Kubu, a podobne. Budeme sa spolu fotiť na starom polaroide, a fotky budú v celom byte, na stenách, pri zrkadlách, na chladničke. 

A jeho hlas bude to najkrajšie čo som kedy počula. Preto ho budem zbožňovať počúvať, a nebudem ho prerušovať svojimi výrokmi. Bude vedieť, že každú pesničku čo milujem, milujem preto, že má pre mňa istú citovú hodnotu, že sa ňou snažím vždy niečo povedať. 

A bude ma ľúbiť, lebo existujem. Aj ja ho budem preto ľúbiť. Bude poznať každý centimeter môjho tela, a bude sa veľa smiať a ja budem šťastná, keď ho rozosmejem. Príde so mnou čítať knihu do parku a potom mi bude o tej knihe veľa rozprávať. Nech už to bude fantasy, vojnový román, či historický. 

Sama neviem, čo čakám, len si teraz mi je fajn, a naozaj to nechcem meniť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Dokonalosť bokom, treba sa dohovoriť - Fenomén bratislavskej viacjazyčnosti

Či človek prežije - vojnu, koncentračný tábor, vyhnanstvo -, záviselo často aj od toho, či ovláda jazyk, hovorí Jozef Tancer, autor knihy Rozviazané jazyky

EKONOMIKA

Daň z nehnuteľností narástla. Kde ľudia platia najviac?

V Novom Meste nad Váhom zaplatia ľudia na daniach až o 330 percent viac ako vlani.

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.


Už ste čítali?